Milé babičky, dám vám recept, ako sa na dovolenke nezničiť.
Keď vám už tiahne na šesťdesiat, vaše miery sú už 90 x 100 x 120 a máte doma
statného sedemdesiatnika, kostnatého a šľachovitého, ktorý kade chodí tam
nosí mapu, choďte do Braväcova. Ale pozor, treba so sebou vziať vnúčence.
Strašne som túžila vidieť a hlavne prežiť dovolenku na chalupe.
Ale takej ozajstnej, ktorá dýcha minulosťou. Predstavte si našli sme ju v dedinke, ja
tomu hovorím na konci sveta, zastrčenej pod horami. Fantastické na tom bolo to,
že chalupa mala úžasný trávnatý pozemok a hlavne oplotený. Tam sme strávili
nezabudnuteľné 2 týždne. Mali sme so sebou 4 vnúčence.
Prvé ráno sme s úžasom sedeli na podstienke komplet celá osádka a
pozerali na trávnik. Tam vám je ešte o deviatej trávnik zarosený a slnko na ňom vytvára
akoby strieborné gulôčky a to deti z mesta ešte nevideli. Našťastie mali sme so sebou pre
všetkých gumáky a tak sa mohli vyblázniť hneď zrána. Hory sa parili, slnko hrialo a všade
rosa. No úžasné. Obchod je akoby dohodil kameňom a tak ani o sortiment na raňajky
nebola núdza. No jasné, mestské deti naučené na rôzne lupienky zaliate mliekom a podobne
to sme zo začiatku museli dodržať. Všetko bolo. Prvý deň sme skúmali okolie. Každá
cestička v dedine končila pod horou. Tí malí ešte nevideli živú kozu a zážitok bol
hotový. Kozy, ovečky, koníky, dokonca aj poníky to nás čakalo na našich pochôdzkach.
Asi bol dobrý rok, lebo sme zbierali huby, jahody, čučoriedky. Večer sme si opekali,
deti smrdeli od ohňa, ale boli krásne unavené a šťastné. Pre mňa bola paráda aj to,
že som mohla ne peci navariť viac druhov jedla naraz tak, aby som nemusela denne
tráviť hodiny pri sporáku. No a keď sa mi ozaj nechcelo nič kuchtiť kúsok od chaty
bola vynikajúca reštaurácia a čo myslíte, čo si deti vyberú? No jasne pizzu. Takto sme
sa premotali prvý týždeň a potom začali výlety.
Braväcovo je ako východzia stanica na výlety. Dolu cestou do Beňuše, potom
doprava smerom na Tále a namierili sme si to do Bystrianskej jaskyne. Úžasná cesta
lemovaná ihličnatými stromami, deti vyspevovali celú cestu. Podnikaví slovenskí obchodníci
predávali pri vstupe do jaskyne syrové korbáčiky a tak sme trochu odľahčili peňaženku a
pochutnali sme si na našich slovenských špecialitkách. Mysleli sme si, že unavíme deti, ale
unavená som bola akurát ja a dedko s deťmi, ako keby nikde neboli. Ďalší deň sme zamierili
na opačnú stranu, t.j. z Braväcova sme zbehli autom dolu do Beňuše, odtiaľ doľava smerom
na Muráň a pozreli sme si Gombaseckú jaskyňu. Zážitky ohromné. Cestou domou sme sa
stavili v Šumiaci pozrieť si múzeum zvoncov. Už mám dosť rokov, ale nevedela som aký je
rozdiel medzi zvoncom a spiežovcom. Úžasná zbierka zvoncov, opaskov, valašiek. Človek sa až s
úctou pozerá na to, čo títo ľudia dokázali zozbierať. Majiteľ nám zahral na píšťalke,
fujare a my sme plní dojmov zamierili domov. Dedko už špekuloval, že by bolo dobré vybrať sa na
Kráľovu hoľu, lebo zo Šumiaca po asfaltovej a prašnej ceste je krásny výstup na Kráľovu hoľu a tie
výhľady, ktoré sa tam naskytujú, na Tatry a celú Muránsku planinu, sú vraj nezabudnuteľné.
Pred výstupom ma zachránil najstarší vnuk, ktorý spolu s dedom túto nádhernú vychádzku
absolvovali a ja som zatiaľ robila program tým najmenším. Som lenivá ako voš. Nedá sa povedať,
že je to náročné, že nevládzem, ale fakt treba prekonať tú neskutočnú lenivosť. Milujem prechádzky
po lese, môže byť aj mierny stupáčik, ale výstupy, ktoré mi každoročne naprogramuje môj turistiky
žiadostivý manžel sú fakt niekedy nad moje sily a tak štrajkujem a vymýšľam si výhovorky ako neísť.
Slovensko je prekrásne a tak si hovorím, že kým ešte vládzem musím prekonať samu
seba a pozrieť si aj ďalšie krásne miesta. Smutní sme odchádzali z chalupy, ale sľúbili sme si my
všetci turisti, že na budúci rok podnikneme zasa takú babičkovsko-dedkovskú a vnukovskú dovolenku
na Slovensku.